SANTO DOMINGO –Pandan prèske de deseni, nan kwen Avenida 27 de Febrero ak César Dargam, kote souvni yo kwaze kounye a, te gen yon ti plas ki te sanble plis ak yon estasyon tren pase yon sant komèsyal. Yon espas lwazi ki te yon moniman enpòtan nan ane 80 yo ak 90 yo. Yon plas komèsyal inik, yon sèl etaj, ak jaden, yon konsepsyon fre, boutik atizanal, manje ak bwason, epi yon sèvis transpò piblik ki te fè listwa.
N ap pale de Plaza Criolla, ki sitiye akote katye jeneral Asosyasyon Popilè Epay ak Prè (APAP) la epi toupre Inivèsite Aksyon pou Edikasyon ak Kilti (UNAPEC), ke nan kèk piblikasyon yo di li te ouvri nan fen ane 70 yo epi li te fèmen operasyon li yo vè fen ane 90 yo.
Avèk klòch ikonik li a ak twati twil li yo, Plaza Criolla te yon oasis nan kapital la, avèk gwo chemen ak balistrad an bwa ki te bon nèt pou moun pwonmennen pandan vitrin magazen yo te ofri anm, larimar, ak lòt kado atizanal. Atmosfè a te akeyan, avèk mizik anbyen ki te kreye yon kalm ki te byen lwen ajitasyon deyò a.
Pami kote moun plis sonje yo gen La Ceniza, yon brasri ki te atire atansyon ak bwason li te konn abiye an lamarye ak koktèl senp, kote etidyan inivèsite, fanmi ak koup te konn ale souvan epi yo te pwofite tab anndan yo pou pataje ri ak manje midi dimanch enfòmèl.
“Enskripsyon mwen nan kou anglè nan APEC te dire jiskaske papa m, lè l te retounen Higüey, te dekouvri mwen t apral nan pakin Plaza Criolla a pou m selebre ak fanatik baskètbòl yo ak jwè yo apre match yo nan Palè Espò a,” jounalis Wellington Carpio sonje , ap ri e san remò
Nan achiv sou entènèt yo, ouvèti Plaza Criolla a ant fen ane 1980 yo ak kòmansman ane 1980 yo, epi non pwopriyetè li yo toujou vlope nan mistè. Rezidans kapital la te deja gen Plaza Naco, kidonk plas sa a, ak bis Terra akote Pòtoprens), te vin tounen yon pwen rankont ak yon kote pou di orevwa. Anfèt, moun yo raman te ale nan plas la pou fè makèt, men pito pou pase tan, ap tann bis yo pati oswa pwochen an rive.
Yon lòt boutik popilè, sitou pami vwayajè yo, sete Joyas Dominicanas, ak yon pakèt bijou ki fèt ak anm, larimar, ak koray, ansanm ak moso ki te skilte ak akajou; La Tamara, kote yo te ka fè fotokopi. Gen kèk non ki te disparèt avèk tan: boutik ki vann kaskèt bezbòl ak mayo, kwafè a, magazen soulye a, ti libreri a, ak boutik ki vann kado inik yo.
“Te gen yon restoran ki te fè yon bon bouyon vre, mwen te toujou konn ale la ak youn nan sè m yo men mwen pa sonje non an. Gade, kounye a ou reveye yon nostalji nan vant ou,” Penelope Arias, yon direktè bank, di, amize.
Chak espas te plen ak moun ki t ap desann bis yo epi ki t ap gaye nan koulwa yo, ap fè makèt, ap manje, ap tann. Plaza Criolla pa t yon kote sofistike, men li te gen yon enèji diferan, cho. Se te kòmsi vil la li menm te konvèje la; se te yon kote pou pase ladan l epi tou pou rete.
Epi natirèlman, foul moun yo te divès tou. Moun ki soti nan pwovens ak nan kapital la te melanje ak valiz, pake, bwat ak sakado. Elèv, anplwaye, pwofesè, direktè. Moun poukont yo ak moun an gwoup, tout moun t ap respekte fatig youn lòt epi yo te toujou ap salye youn lòt nan je.
“Mwen sonje m t ap vwayaje pou ale Santiago sou Terrabus. Otobis sa yo te sanble ak avyon sou tè, epi mwen sonje ke nan fen chak vwayaj yo te konn fè yon tombola ak boutèy wonm Bermúdez, si memwa m bon. Yo te konn ofri pistach ak kafe, hahaha, menm jan ak nan avyon,” se sa Maritza Chevalier, yon pwofesè ki soti Santiago, di.
Krèpuskil yon epòk
Ouvèti Plaza Central an 1988, premye gwo sant komèsyal plizyè etaj la, nan entèseksyon Avenida 27 de Febrero ak Winston Churchill, ak plis pase 300 etablisman ak 1,100 plas pakin, te make kòmansman fen Plaza Criolla.
Pandan transpò ant vil yo t ap deplase nan tèminal ki pi modèn epi konsèp "plaza" a te transfòme an yon sant komèsyal ak èkondisyone, ti plas sa a te disparèt san seremoni, san orevwa, san yon kominike pou laprès oswa yon fèmti ofisyèl. Jiskaske yon jou li te tou senpleman disparèt. Asosyasyon Popilè Epay ak Prè a te achte tè a epi li te elaji pwopriyete li anvan kòmansman milenè a.
Anpil moun toujou gen souvni, e petèt foto, de yon ti pwomnad, yon vwayaj, oubyen yon vizit dimanch pou koute yon konsè gwoup mizik nan pakin lakou a. Verite a se ke modèl devlopman komèsyal santre sou vizitè sa a disparèt, li kite dèyè bèl souvni yon epòk ki pase.
Plaza Criolla te plis pase yon kote: se te yon estasyon limanite nan yon vil ki, tankou vwayajè ki te travèse l yo, te toujou ap pase la, byenke nan yon ritm pi rilaks e avèk yon anvi pou rete.




