Ekonomi peyi a montre yon ekspansyon 5.4% sou menm peryòd ane pase a.
SANTO DOMINGO – Sektè konstriksyon an te fè eksperyans yon rebondisman pandan mwa mas la, ak yon ogmantasyon 14.5% sou menm peryòd ane pase a, dapre yon rapò Bank Santral Repiblik Dominikèn nan te pibliye yè. Sepandan, lè yo prezante done pou trimès janvye-mas la, chif la rete negatif nan -1.2%.
Ajans lan di ogmantasyon sa a eksplike apeprè 35% nan ekspansyon IMAE ane sou ane pou peryòd sa a, apre li te fin anrejistre varyasyon negatif ane sou ane nan kat dènye mwa yo, dapre kominike laprès ajans lan, ki rapòte ke apati mas 2025, ekonomi peyi a montre yon ekspansyon ane sou ane de 5.4%, yon to ki pi wo pase kwasans ane sou ane de 1.3% ki te anrejistre nan menm mwa 2024 la.
Sektè konstriksyon an te tonbe rive nan -7-7 pandan de premye mwa ane a.
Bank Santral la soutni ke pèfòmans sektè a an mas 2025 baze sou evolisyon volim lavant lokal prensipal materyèl yo itilize nan devlopman enfrastrikti, sitou siman ak ba ranfòsman, konpare ak mas 2024. "Tank faktè ekstèn ensètitid yo ap disparèt, kalandriye envestisman pou pwojè sektè prive yo pral reaktive," li te eksplike.
Lè nou analize dekonpozisyon pa aktivite ekonomik pou mas 2025, sektè ki te montre pi gwo to kwasans nan valè ajoute reyèl yo se: konstriksyon (14.5%), fabrikasyon zòn franch (11.3%), entèmedyasyon finansye (11.3%), komès (8.9%), transpò ak depo (8.7%), ak agrikilti (5.2%).
Konsènan pèfòmans sektè endistriyèl la, fabrikasyon zòn franch te anrejistre yon ogmantasyon 11.3% ane sou ane an an mas 2025, ak demann ekstèn pou machandiz ki pwodui anba rejim sa a ki enfliyanse pèfòmans sa a. Nan sans sa a, ekspòtasyon yo te 12.9% pi wo nan mwa nou sot mansyone a, pou rive nan yon total 771.0 milyon dola ameriken, epi yo te akimile 1,985.0 milyon dola ameriken pandan premye trimès ane a. Pandansetan, fabrikasyon lokal la te montre yon kwasans 1.7% sou menm peryòd ane pase a, sitou akòz bon pèfòmans nan fabrikasyon pwodui famasetik ak metal komen.

Aktivite entèmedyasyon finansye a te montre yon ogmantasyon siyifikatif de 11.3% sou menm peryòd ane pase a, akòz yon ekspansyon 12.3% nan kredi bay sektè prive a ni an lajan lokal ni an lajan etranje, ki ekivalan a yon RD$257,254.6 milyon anplis konpare ak mas 2024.
Konsènan komès la, aktivite a te anrejistre yon ogmantasyon 8.9% nan valè ajoute reyèl konpare ak mas 2024, sipòte pa yon ogmantasyon nan pwodiksyon machandiz vann nan etablisman komèsyal yo. Menm jan an tou, enpòtasyon an tèm reyèl te anrejistre yon ogmantasyon 12.9% sou menm peryòd ane pase a.
Valè ajoute nan sektè otèl, ba ak restoran an te anrejistre yon varyasyon de -0.5% an mas, ki eksplike an pati pa faktè sezonye yo. Sa a se paske jou ferye Pak la te tonbe an mas an 2024 ak an avril an 2025, sa ki te lakòz yon baz konparezon defavorab pou twazyèm mwa ane sa a.
Rezilta sektè a te afekte tou pa mwens arive etranje ki pa rezidan pa avyon pandan mwa mas la, yon tandans ki te ralanti depi mitan 2024, sitou akòz rediksyon nan afli touris ameriken ak kanadyen yo, etandone anviwònman entènasyonal negatif ensètitid la.
"Sepandan, li enpòtan pou mete aksan sou ke Ministè Touris la (MITUR) te proaktif nan diminye tandans sa a ak pwomosyon aktif ak sible, ki te pèmèt lòt peyi orijin, tankou Ajantin ak lòt nan Amerik di Sid, konpanse an pati pou bès vwayajè Amerik di Nò yo. Menm jan an tou, ogmantasyon sibstansyèl nan pasaje bato kwazyè yo remakab, ki kontribye a yon total 1,144,680 vizitè an mas, ki reprezante yon ogmantasyon 4.0% sou menm peryòd ane a, e ki depase 3.3 milyon nan premye trimès 2025 la."
Nan sektè agrikòl la, yo te obsève yon kwasans 5.2% sou menm peryòd ane a an nan mwa mas ane sa a, ak ogmantasyon remakab nan pwodiksyon manje debaz tankou zaboka, diri, bannann, poul ak ze, pami lòt moun. Nan sans sa a, sipò teknik ak finansye Gouvènman an bay atravè Ministè Agrikilti a bay pwodiktè agrikòl nan tout peyi a te yon kontribitè enpòtan.
Bank Santral la fè remake pèfòmans nan mwa mas la te kontribye nan kwasans kimilatif ekonomi an ki te rive 2.7% nan premye trimès la, yon amelyorasyon parapò ak kwasans mwayèn 1.5% ki te obsève nan de premye mwa ane a. Jan yo te demontre deja, ekonomi dominikèn nan montre yon gwo rezistans epi li te kapab refè byen vit apre peryòd ralentissement yon fwa yon klima sètitid retounen epi atant yo estabilize—kondisyon nesesè pou yon kwasans ekonomik dirab.




